Prehľad základných pojmov procesu obmedzenia strategických zbraní USA a ZSSR (Ruskej federácie) (Strategic Arms Limitation Talks – SALT), znižovania strategických zbraní (Strategic Arms Reduction Talks - START) a znižovania strategických útočných potenciálov (Strategic Offensive Treaty – SORT).
Pojem zraniteľnosť nie je v našej bezpečnostnej terminológii veľmi využívaný. Napríklad bezpečnostná stratégia z roku 2001 ho nepoužíva vôbec, ale v bezpečnostnej stratégii z roku 2005 sa už objavuje. Ďalší zo série článkov slovníka bezpečnostnej politiky. PDF na stiahnutie
Úvod NBS 2002 obsahuje výrok, že „najvážnejšia hrozba, ktorej čelí náš štát, leží na križovatke radikalizmu a technológií“. V tomto dokumente bol Irak spomenutý raz po zozname atribútov malého počtu darebáckych štátov a Irán bol spomenutý iba v kontexte použitých chemických zbraní Saddáma Husajna a nikde inde. V súčasnej stratégii je Irán spomínaný oveľa častejšie.
V porovnaní so štruktúrou NBS 2002 obsahuje NBS 2006 navyše jednu samostatnú kapitolu. Kapitola č. IX s názvom „Chopiť sa príležitostí a konfrontovať výzvy globalizácie“, spracúva problémy, ktoré predchádzajúca stratégia naznačovala len nepriamo. Jedná sa o implikácie globalizácie pre národnú bezpečnosť.
Pokračovanie predchádzajúceho článku - analýza Národnej bezpečnostnej stratégie USA - tentoraz na tému efektívnej demokracie, terorizmu, podpory efektívnemu multilateralizmu.
Prináša nová Bezpečnostná startégia USA niečo nové vzhľadom na jedinečné postavenie Spojených štátov vo svete i stratégiu z novembra 2002, ktorá uviedla Bushovu doktrínu z prvého volebného obdobia na scénu? Ide teda skutočne o novú stratégiu alebo ide „iba“ o revidovanú verziu tej predošlej? Preempcia, nová triáda.
Prípad prvý, 11. septembra 2001. Dve lietadlá plné cestujúcich prerazia obe veže newyorského Svetového obchodného centra, po ktorom o niekoľko hodín zostane len hora trosiek a popol stúpajúci do nebies. 2801 mŕtvych, 2261 ranených.
Význam pojmov hrozba a riziko vyplýva z ich špecifického postavenia v rámci bezpečnostnej politiky. Jadrom bezpečnostnej politiky štátu je identifikácia a eliminácia hrozieb a rizík.
V dokumentoch sa používajú aj ďalšie, menej frekventované alebo menej významné pojmy vo vzťahu k charakteristike a klasifikácii štátov.
Klasifikácia štátov, teda vytváranie skupín štátov podľa určitých kritérií je často používaným prístupom najmä v dokumentoch USA. Medzi najznámejšie kategórie patria tzv. rogue states, failed states, weak states a ďalšie.
Pokračovanie predchádzajúceho článku, tentoraz zamerané na bezpečnostné hrozby.
V rámci tvorby bezpečnostnej stratégie má kľúčové miesto definícia bezpečnostného prostredia. Dôvodom je význam hodnotenia bezpečnostného prostredia a jeho smerovania pre formovanie bezpečnostnej politiky, ktorej základné prvky, princípy a orientácia sú hlavným obsahom stratégie.