Súhrnné pojmy klasifikácie štátov

Súhrnné pojmy klasifikácie štátov
Autor: Roman Laml

Úvod

Klasifikácia štátov, teda vytváranie skupín štátov podľa určitých kritérií je často používaným prístupom najmä v dokumentoch USA. Medzi najznámejšie kategórie patria tzv. rogue states, failed states, weak states a ďalšie. Uvedená klasifikácia štátov má často silný politický a ideový podtext a je výrazom reflexie vnímania týchto štátov hodnotiacim subjektom. Tento spôsob umožňuje relatívne rýchle a prehľadné vymedzenie miesta krajiny v určitom ponímaní medzinárodného spoločenstva. Uvedená klasifikácia nemá presne stanovene kritériá a v rozličných dokumentoch býva rôzne používaná. Často je taktiež predmetom kritiky najmä pre svoj silný ideový akcent. V každom prípade je ale súčasťou súčasnej paradigmy medzinárodných vzťahov.

Najčastejšie sa vyskytujúce termíny

Najznámejším a pravdepodobne aj najviac používaným termínom je rogue states, ktorý je prekladaný ako darebácke alebo rebelské štáty. Termín sa začal používať koncom 90. rokov a pôvodne označoval Severnú Kóreu, Irán, Irak, Líbyu a Afganistan. Národná bezpečnostná stratégia pre nové storočie z roku 1999 [12] tento termín používa bez bližšej špecifikácie. V dokumente Defense Intelligence Agency (DIA) Vojenské hrozby a bezpečnostné výzvy do roku 2015 [8], ktorý bol publikovaný v roku 2001, sú uvedené „darebácke štáty, skupiny a jednotlivci“ ako napríklad Irán, Severná Kórea, Usáma bin Ládin. Sú to tie, ktoré: „neuznávajú našu víziu budúcnosti a sú ochotné používať násilie pre zlepšenie svojich pozícií a narušenie poriadku.“ [8] V tom istom dokumente je Severná Kórea uvedená aj medzi zlyhávajúcimi štátmi (failing states). V podobnom dokumente DIA z roku 2002 [6] je použitý termín Rogues, Renegades, and Outlaws: „Tieto štáty, skupiny a jednotlivci sa obávajú sily USA a absolútne odmietajú naše vízie. Obviňujú nás zo svetových problémov a budú pravidelne používať násilie, najmä asymetrické prostriedky, namierené na našu politiku, zariadenia, záujmy a občanov. Rešpektujú, ale nie sú úplne zastrašení našou vojenskou silou. Nebudú bojovať podľa našich pravidiel. Naše vízie nemôžu koexistovať s ich víziami.“ [6] Podrobná špecifikácia pojmu rogue states sa objavuje v Národnej bezpečnostnej stratégii (NBS) z roku 2002 [13]. „V deväťdesiatych rokoch sme boli svedkami objavenia sa malého množstva darebáckych (rogue) štátov, odlišných v dôležitých črtách, ale s množstvom spoločných znakov. Tieto štáty:

zaobchádzajú brutálne s vlastnými ľuďmi a plytvajú národnými zdrojmi v prospech osobného obohatenia sa ich vodcov;

nerešpektujú medzinárodné právo, ohrozujú svojich susedov a bezohľadne porušujú medzinárodné dohody, ktorých sú súčasťou;

snažia sa získať zbrane hromadného ničenia spolu s ďalšími pokrokovými technológiami, ktoré budú používané ako hrozby alebo na dosiahnutie agresívnej formy týchto režimov;

sponzorujú terorizmus po celom svete, odmietajú základné ľudské práva, nenávidia USA a všetko, čo je s nimi spojené.“

Podľa Národnej vojenskej stratégie USA [11] darebácke štáty poskytujú útočisko a ochranu teroristom. Podobné spojenie terorizmu a darebáckych štátov doplnené o ZHN je uvedené aj v poslednej Národnej bezpečnostnej stratégii z roku 2006 [14]. V poslednej Quadrennial Defense Review USA (QDR) z roku 2006 [16] je použitý obdobný termín rogue powers.

Rogue states sa stali asi najznámejším termínom z tejto oblasti. Úzko s ním súvisia niektoré ďalšie pojmy, ktoré niekedy tento pojem nahradzujú. A to v smere politickej neutrálnosti states of concern, critical states alebo priamočiarej otvorenosti – hostile, resp. potentially hostile. V dokumente Global Threats and Challenges [6] sú za potentially hostile states označené Severná Kórea, Irán a Irak. V dokumente CIA Svetové hrozby v roku 2000 [17] je uvedených niekoľko nepriateľov západnej demokracie – Irán, Irak, Líbya, Severná Kórea a Sýria. Súčasne je ďalej použitý aj politicky neutrálny termín critical states. V dokumente Globálne hrozby a výzvy do roku 2015 [7] sú Irán, Irak a ďalej India a Pakistan uvedené ako states of concern z dôvodu ich jadrových ambícii. V dokumente Annual Threat Assessment z roku 2006 [1] sú Irán a Severná Kórea klasifikované ako states of highest concern a states of key concern.

Ďalším často používaným termínom sú failed states, ktoré v preklade znamenajú zlyhávajúce alebo neúspešné štáty. V NBS z roku 1999 [12] sú tieto štáty vymedzené nasledovným spôsobom: „Občas v novom storočí môžeme očakávať, že napriek medzinárodným preventívnym snahám niektoré štáty nebudú schopné zabezpečiť základné vládnutie, bezpečnosť a ochranu a príležitosti pre svoje populácie, potenciálne generujúc medzinárodný konflikt, hromadnú migráciu, hladomor, epidemické choroby, environmentálne katastrofy, hromadné vraždenie a agresiu proti susedným štátom alebo etnickým skupinám – udalosti, ktoré môžu ohroziť regionálnu bezpečnosť a záujmy USA.“ Termín je použitý aj v ďalších dokumentoch: „...niekoľko afrických krajín sa zdá byť prvou vlnou zlyhávajúcich štátov...“ [18] , „...model zlyhávajúcich štátov ako napríklad Somálsko.“ [1]

QDR z roku 2001 uvádza v spojitosti weak and failing states: „Narastajúce výzvy a ohrozenia vychádzajúce z území slabých a neúspešných štátov. Absencia schopných a zodpovedných vlád v mnohých krajinách v mnohých oblastiach Ázie, Afriky a západnej pologule vytvára vhodné podmienky pre mimoštátnych aktérov zaoberajúcich sa prepravou drog, terorizmom a ďalšími aktivitami, ktoré sa rozširujú cez hranice. V niektorých regiónoch neschopnosť niektorých štátov vládnuť spoločnosti, chrániť vojenskú výzbroj a územie pred jeho využitím ako útočiska pre teroristov a kriminálne organizácie môže tiež predstavovať ohrozenie stability... Podmienky v niektorých štátoch, vrátane niektorých vlastniacich jadrové zbrane, poukazujú na to, že potenciálne ohrozenie môže vychádzať zo slabosti vlád, rovnako ako aj z ich nedostatočnej sily brániť sa.“[15]

Termín failed states používa aj posledná NBS z roku 2006.

Po obsahovej stránke sú termínu failed states blízke pojmy poorer states [7], poor governance [6, 14], weak governments [6], weak governance [7], failure of government [19] a podobné varianty, ktoré je možno prekladať ako chudobné, respektíve slabé vlády a štáty. V dokumente Global Threats and Challenges Through 2015 sú tieto charakterizované ako: „Chudobné štáty, alebo tie so slabou vládou budú pociťovať ďalšie tlaky na svoje zdroje, infraštruktúru a vedenie. Mnohé sa to budú usilovať zvládnuť, niektoré nepochybne zlyhajú...“ [7] V dokumente Global Threats and Challenges z roku 2002 je charakteristika obdobná: „Slabé vládnutie (poor governance). Skorumpovaná a neefektívna vláda zlyhá v konfrontácii s politickými, ekonomickými a sociálnymi výzvami...“[6]

Objavuje sa aj pojem good governance ako protiklad k zlyhávajúcemu štátu „Dobré vládnutie ... pokrok smerom k demokratizácii je kľúčový faktor ... absencia efektívneho vládnutia a reforiem, politická nestabilita často determinujú naše bezpečnostné záujmy, keď ohrozujú nové demokracie a tlačia zlyhávajúce štáty do zlyhania“ [1]. Príkladom takýchto štátov je Somálsko alebo Afganistan pod vládou Talibanu. Pojem dobre spravované štáty (well-governed states) sa objavuje aj v NBS z roku 2006 [14].

QDR z roku 2001 vyjadruje prepojenosť slabých a zlyhávajúcich štátov – „Narastajúce výzvy a ohrozenia vychádzajúce z území slabých a zlyhávajúcich štátov (weak and failing states). Absencia schopných alebo zodpovedných vlád (capable or responsible governments) v mnohých krajinách v oblastiach Ázie, Afriky a západnej pologule vytvára vhodné podmienky pre mimoštátnych aktérov zaoberajúcich sa prepravou drog, terorizmom a ďalšími aktivitami, ktoré sa rozširujú cez hranice.“ [15]

QDR z roku 2006 [16] zasa spája zlyhávajúce štáty a nespravované územia (failed states or ungoverned spaces), ktoré vytvárajú priestor vhodný pre teroristov. Obdobné hodnotenie je aj v NMS [11] – failed states and ungoverned regions.

Za tretí dôležitý pojem, aj keď nie je tak často používaný, je možné považovať termín problem states, teda problémové štáty. Pojem je vymedzený v Národnej obrannej stratégii USA z roku 2005: „Problémové štáty budú pokračovať v podkopávaní regionálnej stability a budú hrozbou pre záujmy USA. Tieto krajiny sú nepriateľské voči americkým princípom. Zvyčajne plytvajú svojimi zdrojmi v prospech vládnucich elít, ozbrojených síl alebo extrémistov. Často ignorujú medzinárodné právo a násilne porušujú medzinárodné dohody. Problémové štáty môžu mať ZHN alebo iné destabilizačné vojenské schopnosti. Niektoré podporujú teroristické aktivity, vrátane poskytovania bezpečného útočiska teroristom.“ [10] Pojem nie je často používaný a z hľadiska svojho obsahu je veľmi blízky termínu „darebácke štáty“. Z určitého pohľadu ide o pojmy porovnateľné a zastupiteľné s tým, že pojem „problémový štát“ je viac politicky neutrálny a neobsahuje pejoratívum.

Zdroje:

[1]   Annual Threat Assessment of the Director of National Intelligence for the Senate Select Committee on Intelligence 2006, archív autora.
[2]   Bezpečnostná stratégia Maďarskej republiky, 2004, archív autora.
[3]   Bezpečnostná stratégia SR, 2005, archív autora.
[4]   Bezpečnostní stratégie ČR, 2003, archív autora.
[5]   European Security Strategy, 2003, archív autora.
[6] Global Threats and Challenges, Defense Intelligence Agency 2002, archív autora.
[7] Global Threats and Challenges Through 2015, Defense Intelligence Agency 2001, archív autora.
[8]  Military Threats and Security Challenges Through 2015, Defense Intelligence Agency 2000, archív autora.
[9]    Národná bezpečnostná stratégia Poľskej republiky, 2003, archív autora.
[10] National Defense Strategy of the USA, 2005, archív autora.
[11] National Military Strategy of the USA, 2004, archív autora.
[12] National Security Strategy for the New Century, 1999, archív autora.
[13] National Security Strategy of the USA, 2002, archív autora.
[14] National Security Strategy of the USA, 2006, archív autora.
[15] Quadrennial Defense Review Report, Department of Defense of the USA 2001, archív autora.
[16] Quadrennial Defense Review Report, Department of Defense of the USA 2006, archív autora.
[17] The Worldwide Threat in 2000: Global Realities of Our National Security, Central Intelligence Agency 2000, archív autora.
[18] The Worldwide Threat 2001: National Security in a Changing World, Central Intelligence Agency 2001, archív autora.
[19] The Worldwide Threat 2004: Challenges in a Changing Global Context, Central Intelligence Agency 2004, archív autora.

Hodnotenie článku

Ohodnoťte článok počtom hviezdičiek. Čím viac hviezdičiek, tým viac bodov článok dostane.

3.0122
1
2
3
4
5

Aktuálne hodnotenie článku je 3.01.

Rusko pred kľúčovými voľbami 2011/12
Na jeseň tohto roku si budú občania Ruskej federácie vyberať nové zloženie poslancov do Dumy a na jar roku 2012 budú hlasovať za ďaľšieho prezidenta tejto krajiny. Ktorý z týchto politikov a jeho podporovateľov zohráva dominantné mocenské postavenie a bude určovať smerovanie ruskej domácej a zahraničnej politiky po týchto voľbách?

Spolu 61 hlasov

ostatné ankety

Fórum pre medzinárodnú politiku

Súhrnné pojmy klasifikácie štátov

Hodnotenie článku

Diskusia k článku