Fórum pre medzinárodnú politiku

Ústavná zmluva Európskej únie

Autor: Adolf Novotný

Ústavná zmluva Európskej únie

• EÚ sa stáva univerzálnym právnym nástupcom Európskeho spoločenstva a súčasnej Únie a tak získava svoju právnu subjektivitu. Ú. z. síce neprevzala delenie agendy do troch pilierov, tak ako ich zaviedla maastrichtská zmluva, zachováva však osobitné postupy pre oblasť súčasného II. piliera (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika) a III. piliera (spravodlivosť a vnútro);
• sprehľadňuje existujúcu deľbu kompetencií (v oblasti výlučných kompetencií EÚ; spoločných kompetencií EÚ a členských štátov; koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti; podporných, koordinačných a doplnkových aktivít EÚ). EÚ má kompetencie, ktoré na ňu členské štáty výslovne preniesli a vo všetkých ostatných oblastiach ich majú členské štáty;
• Európska rada ako najvyšší orgán EÚ zložený zo šéfov štátov a vlád členských krajín sa stáva samostatnou inštitúciou. Doteraz platný princíp polročného rotujúceho predsedníctva je nahradený funkciou predsedu Európskej rady, voleného na 2,5 roka s možnosťou jedného predlženia. Jeho úlohou bude pripravovať a viesť summity, smerovať spoločnú stratégiu a zastupovať EÚ navonok v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
• Európska komisia sa bude v prvom období skladať z jedného zástupcu z každého členského štátu. Od roku 2014 bude mať len 15 členov s hlasovacím právom, ktorých budú doplňovať zástupcovia ostatných členských štátov avšak bez oprávnenia hlasovať. Krajiny sa budú v zastupovaní striedať tak, aby každý štát mal zástupcu vo dvoch z troch funkčných období;
• vytvára sa funkcia ministra zahraničných vecí EÚ (súčasne podpredseda Európskej komisie) na základe personálneho prepojenia agendy Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a Komisára pre vonkajšie vzťahy;
• doterajšie nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky - spoločná pozícia, spoločná akcia, spoločná stratégia - sa nahrádzajú len jedným nástrojom - európskym rozhodnutím. V prípade závažných vnútroštátnych dôvodov môže každý členský štát vyhlásiť, že je proti prijatiu rozhodnutia v tej ktorej konkrétnej otázke. Rada pre vonkajšie vzťahy v takom prípade nebude o otázke hlasovať a môže na základe rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou vec predložiť na prerokovanie Európskej rade;
• Ú. z. obsahuje tzv. doložku solidarity, podľa ktorej sú členské štáty povinné navzájom si poskytnúť pomoc v prípade teroristického útoku, prírodnej katastrofy alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou;
• v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sa zakladá nový inštitút štruktúrovanej spolupráce, umožňujúci tým členským krajinám, ktoré dosahujú vyššiu vojenskú spôsobilosť, prijať širšie záväzky v oblasti náročnejších misií;    
• Rada ministrov bude od novembra 2009 rozhodovať tzv. dvojitou kvalifikovanou väčšinou. Je definovaná ako väčšina, ktorá sa rovná  najmenej 55 percentám členov rady, tvorí ju najmenej pätnásť členských štátov, ktoré súčasne reprezentujú minimálne 65 percent obyvateľstva Únie. Na prijatie návrhov nepredkladaných Komisiou alebo ministrom zahraničných vecí je potrebná väčšina 72 percent krajín a prezentujúcich 65 percent obyvateľstva;
• v prípade existencie silnej skupiny krajín, ktoré majú výhrady proti navrhovanému riešeniu, možno využiť tzv. blokovací mechanizmus, ktorý umožňuje odklad hlasovania a ďalšie rokovanie s cieľom nájdenia kompromisu. Jeho realizácia vyžaduje počet krajín rovnajúci sa trom štvrtinám počtu členských krajín či podielu obyvateľstva. Blokujúcu skupinu krajín musia pritom tvoriť najmenej štyri členské krajiny, čo znemožňuje trom najväčším krajinám, ktoré majú cez 35 percent obyvateľstva, blokovať rozhodnutia malých krajín;
• v niektorých oblastiach trestného práva a sociálnej politiky môže členský štát využiť tzv. systém záchrannej brzdy. Spočíva v možnosti pozastaviť proces prijímania návrhu jeho posunutím do Európskej rady; 
• rozširujú sa legislatívne právomoci Európskeho parlamentu, ktorý bude s Radou ministrov okrem zahraničnej a bezpečnostnej politiky prakticky spolurozhodovať o všetkých otázkach. Počet poslancov sa od roku 2009 zvýši na 750 poslancov, pričom žiadnu krajinu nemôže zastupovať viac ako 96 alebo menej ako šesť poslancov;
• posilňuje sa postavenie národných parlamentov, ktoré môžu vstúpiť priamo do legislatívneho procesu na európskej úrovni prostredníctvom tzv. včasného varovného mechanizmu. V stanovenej lehote môžu posúdiť, či návrhy európskych legislatívnych aktov predkladaných Európskou komisiou rešpektujú zásadu subsidiarity. Budú mať prístup k ročnému legislatívnemu programu a budú informovaný aj o ďalších otázkach. Získavajú možnosť  podieľať sa na procese prijímania nových členských štátov.         

Prehľad udalostí

• 2011
• 2010
• 2009
• Archív (2004-2008)
  • 2008
  • 2007
  • 2006
  • 2005
  • 2004

Regióny

• Balkán
  • Kosovo
  • Srbsko
• Blízky a stredný východ
  • Afganistan
  • Irak
  • Izrael a Palestína
  • Libanon
  • Irán
• Európska únia
  • Nemecko
• USA a Latinská amerika +
  • USA
• Východná Európa Plus
  • Rusko
  • Ukrajina
  • Kaukaz
• Centrálna Ázia

Bezpečnostná politika

• Analýzy a štúdie
• Slovník
• Terorizmus

Medzinárodné vzťahy

• Slovník

Organizácie

• Európska únia
  • Aktuálne z EÚ
  • Analýzy a štúdie
  • Dokumenty
• NATO
  • Dokumenty
• OSN
  • Analýzy a štúdie
  • Dokumenty

Zahraničná politika SR

• Prehľad udalostí
  • 2011
  • 2010
  • Archív (2007-2009)
    • 2009
    • 2008
    • 2007
• Dokumenty

Interaktívne

• Rozhovory

Knižnica dokumentov

• Slovenská republika
  • Základné
  • Zahraničná politika

Anketa

Rusko pred kľúčovými voľbami 2011/12
Na jeseň tohto roku si budú občania Ruskej federácie vyberať nové zloženie poslancov do Dumy a na jar roku 2012 budú hlasovať za ďaľšieho prezidenta tejto krajiny. Ktorý z týchto politikov a jeho podporovateľov zohráva dominantné mocenské postavenie a bude určovať smerovanie ruskej domácej a zahraničnej politiky po týchto voľbách?

• Dominantne V. Putin (66%)

   

• Dominantne D. Medvedev (10%)

   

• Spolupráca V. Putina a D. Medvedeva (8%)

   

• Ani jeden, niekto iný z pozadia (2%)

   

• Nerozumiem rozdeleniu moci v Rusku (15%)

   

Spolu 61 hlasov

ostatné ankety