Ani Rusko kríza neobišla

Ani Rusko kríza neobišla

Autor: Pavol Ďuriš

„Vláda je ako skupina hasičov, ktorá hasí nespokojnosť peniazmi.“

(Ruslan Grinberg [1])

Život jedinca ako aj spoločnosti a jej inštitucionálnej podoby – štátu – podlieha neustálym zmenám. Tieto zmeny by sme sa mali snažiť pochopiť a primerane na ne reagovať. Podobne ako ľudský organizmus reaguje na chorobu, bojuje a hľadá si, či už pomocou vlastných schopností alebo vonkajších zásahov, možnosť ako nad ňou zvíťaziť. Podobne aj štáty bojujú s vlastnými chorobami a Ruská federácia nie je žiadnou výnimkou. Okrem doterajších neduhov (korupcia, úroveň politickej kultúry, regionálne disparity, zamrznuté etnocentrické konflikty a pod.) sa musí vysporiadať s ďalšou virózou šíriacou sa v tomto vzájomne prepojenom a závislom svete – s finančnou a hospodárskou krízou. Na nasledujúcich stranách sa preto pokúsime v krátkosti poukázať na niektoré liečebné postupy naordinované ruskou vládou, ale aj na reakcie organizmu, teda štátu, a jeho okolia na tieto postupy.

Ekonomika

Svoju prvú a najväčšiu krízu po rozpade Sovietskeho zväzu si už Rusko prežilo na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1998 sa krajina musela vysporiadať s tzv. „rubľovou“ krízou, ktorej niektoré atribúty môžeme prirovnať k tej súčasnej. Jej hlavným spúšťačom bola ázijská finančná kríza, pokles svetových cien predovšetkým v oblasti stavebných materiálov, ropy, zemného plynu, kovov a dreva[2] a nezlučiteľnosť medzi ruskou fiškálnou a devízovou politikou. V tomto čase bola ruská ekonomika charakterizovaná nízkymi externými rezervami a slabou fiškálnou politikou. Trh cenných papierov zohrával len malú úlohu v prenášaní dopadov krízy na reálnu ekonomiku, barterové obchody a politika neplatenia boli v ekonomike každodennou realitou. (Bogetic, 2008: 19) Odohrávala sa na pozadí politickej krízy Jeľcinovej vlády a protijeľcinovskej opozície v parlamente, ktorá zastupovala silné ekonomické záujmy. (Duleba, 2009) V neposlednom rade treba brať do úvahy aj úzku prepojenosť a závislosť ruskej ekonomiky od vývoja cien ropy na svetových trhoch – viď graf 2.1..

Keď kríza pominula a svet zachvátila vlna investičného a úverového nadšenia, nárastu cien ropy a nerastných surovín, bohatstvo a sebavedomie Ruska začalo opätovne rásť – viď graf č. 1. (Bogetic, 2008: 19) Takto si krajina mohla vytvoriť tretie najväčšie svetové finančné rezervy, silnú fiškálnu politiku a rozvíjajúci sa trh s cennými papiermi, ktorý teraz viac podlieha zmenám v súvislosti s cenami ropy ako v roku 1998 – t.j. trh reálnejšie odráža skutočný stav a výraznejšie reaguje na dopady krízy na reálnu ekonomiku. Ekonomika je teraz „peňažnou“ ekonomikou a nespolieha sa už na barterové obchody. (2008: 19) Napriek vtedajšiemu regionálnemu a dnešnému globálnemu rozsahu krízy môžeme vidieť ich podobnosť aj na základe porovnávania maximálnych denných percentuálnych hodnôt indexu Ruskej burzy s cennými papiermi (tzv. RTS index) – viď graf č. 2. (2008: 19)

V súvislosti s krízou niektorí experti dokonca hovoria o „jadrovej zime“ ruskej ekonomiky.[3] Aj v správach agentúr, napríklad Interfax-u, sa objavili informácie, ktoré medzi nimi nachádzajú určitú paralelu. Podľa agentúry je otázne ako možno maximálne využiť potenciál rezervného fondu, ktorého prostriedky sa vyčerpávajú.[4] Aj keď budeme trochu predbiehať, stabilizáciu ruskej ekonomiky predpokladajú agentúrne správy ku koncu roka 2010.[5] Podobne Ministerstvo financií RF vidí tento dátum ako reálny, avšak za predpokladu, že sa svetová ekonomika začne stabilizovať a cena nafty začne opäť stúpať.[6] Čo sa týka inflácie, predpokladá sa, že tento rok dosiahne 13% a do troch rokov ju vláda chce znížiť na polovicu, čo by nemusel byť až taký nereálny cieľ – viď tabuľka.[7]

Za zmienku stojí aj práca A. Dulebu, v ktorej už v roku 2008 analyzoval možný vývoj a dopad prebiehajúcej krízy na Rusko. Identifikoval ekonomické a politické kritériá, s ktorými sa krajina musí vysporiadať. Svetová hospodárska recesia môže podľa neho zásadným spôsobom zmeniť vyhliadky na realizáciu ambiciózneho Plánu Putina, tj. dlhodobej udržateľnosti „ropného modelu“ ruskej ekonomiky postaveného na raste ceny ropy na svetových trhoch. „Výsledkom preto bude ekonomická kríza, ktorá spôsobí politickú krízu a nastolí znovu otázku zmeny politického vedenia i programu ďalšieho rozvoja Ruska. Okrem toho sa budú musieť Rusi vysporiadať s rastúcou infláciou vyvolanou umelým rastom spotreby v dôsledku obrovského prílevu petrodolárov a zvyšovania platov najmä v štátnej správe, či skutočnosť ako sa vysporiadajú so svojou závislosťou od dovozu potravín.“ (2008: 28-30) Politické kritériá spája s otázkou vývoja tandemu Putin a Medvedev. Dôležité podľa neho bude aj to, ako sa vyvinie mocenský boj medzi mladou postsovietskou skupinou tzv. liberálov a kremeľskou silovou skupinou tzv. pitercov. (2008: 30-31)

Ekonomika a politika

Prvé náznaky možnej zmeny v ekonomickom boome na svetových trhoch sme mali možnosť spozorovať už na jeseň minulého roku. V tomto čase, v októbri 2008, ruský prezident Dmitrij Medvedev upokojuje verejnosť a odvoláva sa na finančné prostriedky uložené v zlate a menových rezervách vytváraných v čase nárastu cien vybraných nerastných komodít. Vláda ich alokovala do Rezervného fondu. V jednom zo svojich videoblogov oboznámil verejnosť s piatimi bodmi, ktoré by sa mali v tejto súvislosti uskutočniť – zabezpečiť životaschopnosť novovznikajúcich podnikov a reštrukturalizovaných starých firiem; zlepšiť stabilitu bankového sektora zvýšením jeho efektivity a platobnej schopnosti; zredukovať produkčné náklady ruských podnikov, modernizovať ich produkciu, používanú technológiu a manažmentu tak rýchlo, ako je to možné; modernizovať tie oblasti, ktoré doposiaľ zaostávali, ako napríklad vzdelávanie, zdravotníctvo, justícia, technické regulácie a prechod na digitálne technológie; čo najefektívnejšie participovať na formulovaní nových pravidiel hry v globálnej ekonomike namiesto maximalizovania vlastných benefitov a presadzovania novej ideológie, ktorá zabezpečí demokraciu a stabilitu globálnej finančnej architektúry. Ďalšou aktivitou by podľa neho mala byť výraznejšia podpora rozličných finančných centier, rezervných mien a mechanizmov pre kolektívne rozhodovanie.[8] Hlavne táto posledná veta je pre politiku v medzinárodných vzťahoch veľmi zaujímavá. Keď si ju dáme do súvislosti s Putinovym výrokom na nedávnom londýnskom summite G20, kde hovoril o potrebe upúšťania od dolára ako svetovej menovej rezervy a vytvárania menového koša viacerých dôležitých mien (Hlubina, 2009) a ustupovania od bipolárneho mocenského postavenia a smerovania k multipolarite, máme možnosť tieto skutočnosti vidieť v úplne inom svetle. Teraz však naspäť k našej téme.

Keď už Rusko začalo pociťovať čoraz silnejšie dopady globálneho vývoja, ruský prezident znova upokojoval „svojich blogerov“, že vláda kríze dostatočne rozumie a má ju pod kontrolou – „Z rezervného fondu môžeme pokryť potrebné výdavky na tento i budúci rok - najboľavejšiu časť trvania finančnej krízy. [9] Druhý člen tandemu, terajší premiér Vladimír Putin, si na margo krízy „pochvaľuje“ prácu svojho kabinetu, ktorý ochránil krajinu pred doterajšou devalváciou rubľa a možným kolapsom bankového systému.[10] Veď už 19. marca 2009 bola na pôde vlády prerokovaná finálna verzia Antikrízového plánu Ruskej federácie[11]. Ide o rozsiahly, zhruba štyridsaťdeväťstranový dokument, ktorý stanovuje sedem základných priorít, pričom kľúčové je obdobie najbližších ôsmich mesiacov. (Нетреба, 2009) Okrem toho sa v pláne stanovujú priority strednodobej politiky a ich realizácia v súlade s hlavnými prioritami, garancia sociálnej a zdravotnej pomoci, ochrana a rozvoj priemyselného a technologického potenciálu, zníženie administratívneho zaťaženia podnikania, zlepšenie stability národného finančného systému, makroekonomická politika a realizácia antikrízových opatreniach v subjektoch RF.

V. Putin potom 6. apríla 2009 v Štátnej Dume informoval o pláne a zmenách v rozpočte. Vo svojom vystúpení o stave ekonomiky krajiny dôraz nekládol na vyzdvihnutie splnených úloh, ako by sa čakalo, ale na protikrízové opatrenia vlády. Okrem iného obsahovali nový variant rozpočtu na tento rok, právne návrhy Colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu.[12] Experti tvrdia, že plán vyzerá reálne.[13] Pred jeho schvaľovaním najväčšie ovácie poslancov vyvolal premiérov výrok, v ktorom obvinil z krízy Západ, pričom tvrdil, že Rusko je len jej obeťou. Jeho vystúpenie znovu podnietilo dohady o tom, kto vlastne krajinu vedie a kto udáva tón ruskej zahraničnej politike. (Prochádzková, 2006) Autoritatívny štýl V. Putina, jeho vedenie vlády a zameranie sa na populizmus – to sú podľa nás hlavné charakteristiky terajšej politiky a zároveň indikátor, kto ťahá opraty v tandeme s Medvedevom. Niektorí poslanci Dumy tvrdia, že premiér prejav využil na vlastnú propagáciu a propagáciu vlády, čiastočne zmenšil obavy malého a stredného podnikania, poukázal na nové podpory dôchodcom a dištancoval sa od nezištnej pomoci oligarchov.[14]

Výrazná kritika vzišla práve zo strany ruských biznismenov. Napríklad najväčšia lobingová spoločnosť v krajine, Zväz priemyselníkov a podnikateľov, kritizuje plán za to, že sa zaoberá finančnou krízou až príliš vágne a krátkozrako, pričom v skutočnosti má ísť o beh na dlhé trate. Zväz sa v súčasnosti pripravuje na rokovania s vládou, aby s ňou prediskutoval päťbodový plán vlastných návrhov.[15] Redaktor agentúry APN Sergej Čerňachovskij tiež vidí antikrízovú stratégiu ako výrazne sociálnu, zameranú za politiku tlačenia peňazí a zväčšovania inflácie. „Za takýchto okolností nebude fungovať efektívna úverová politika, o ktorej sa hovorilo v návrhu vlády.“ Spornou sa zdá aj ochrana štátnych rezerv alokovaných do prírodných zdrojov, ako napríklad drahé kovy, v súvislosti s ich mierou likvidity. (Черняховский , 2009) Kríza sa každopádne už prejavila aj na negatívnom raste HDP, predpokladá sa zhruba -2,2 % za rok 2009.[16] Preto sa i najvyšší ruskí ústavní činitelia poponáhľali s predostretím spomínaného plánu. Vzniknutú vlnu nadšenia mierne schladili prognózy Svetovej banky a OECD. (Чувиляeв, 2009)

Záver

Bez ohľadu na aktivity ruskej vlády a biznisu a ich kladný či záporný postoj k USA, negatívna situácia sa nezmení až dovtedy, kým sa neoživí primárne americké hospodárstvo. Najhoršia situácia pre Rusko by nastala až vtedy, keď by sa minuli prostriedky z rezervného fondu a cena ropy by klesla pod tridsať dolárov za barel. (Hlubina, 2009) Základné fakty sa ale nedajú prehliadnuť. Ruská ekonomika je na jednej strane primárne závislá od exportu a cien energetických surovín a nerastných surovín. Na druhej strane je závislá od importu potravín a zraniteľná v oblasti potravinovej bezpečnosti obyvateľstva. V takomto prostredí sa výrazne darí presne tomu typu populistickej politiky, aký predostierajú svojmu obyvateľstvu a svetu ruský prezident a predovšetkým premiér. Prirodzeným vyústením je preto Protikrízový plán a reakcie na jeho zverejnenie. Jednotlivé opatrenia sú „šité na mieru“ ušiam ruského národa a zároveň nie natoľko radikálne, aby ohrozili záujmy biznisu. Pre lepšie porozumenie aktuálnemu ekonomickému dianiu v Rusku bude potrebné zamerať sa na podrobnejšiu analýzu spomínaného štyridsaťdeväťstranového Putinovho návrhu, jeho aplikáciu na chorobou postihnutý organizmus a sledovať následný proces liečby krajiny. Náš príspevok preto môžeme považovať za stručné uvedenie do tejto rozsiahlej a vzájomne poprepletanej problematiky.

[1] Ruský ekonóm a riaditeľ Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied Ruslan Grinberg.

[2] Teda surovín, ktoré tvoria podstatu ruského exportu. Pre aktuálnejšie údaje o stave ekonomiky pozri: Russia - Economy, 2009. The World Factbook, 23/04/09. https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html

[3] Ядерная зима экономики. In: Иитерфакс, Бизнес, 03/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1126473

[4] Кризис в России: вымысел и реальность. In: Иитерфакс, Бизнес, 28/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1145043

[5] Кризис в России: вымысел и реальность. In: Иитерфакс, Бизнес, 28/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1145043

[6] Ренессанс-2010: надежда на рост ВВП. In: Иитерфакс, Бизнес, 20/03/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1111537

[7] Russia Inflation Rate (Consumer Prices). In: Index Mundi. http://indexmundi.com/russia/inflation_rate_(consumer_prices).html

[8] MEDVEDEV, Dmitrij. 2008. The Latest Video Message in Dmitry Medvedev´s Blog Deals with the Global Financial Crisis. In: Videoblog Dmitrija Medvedeva, 23/10/08. www.blog.kremlin.ru

[9] Медведев, Дмитрий. 2009. Мировой финансовый кризис и прогнозы для России. Меры по смягчению негативных тенденций на рынке труда. In: Видеоблог Дмитрия Медведева, 15/02/09. www.blog.kremlin.ru

[10] PM points to upped competitiveness and saved banks thanks to State. In: Russia Today, 06/04/09. http://russiatoday.ru/Business/2009-04-06/PM_points_to_upped_competitiveness_and_saved_banks_thanks_to_State.html

[11] Výťah z hlavných téz Antikrízového plánu RF:

- verejné záväzky štátu voči obyvateľstvu sa budú plniť v plnej výške – najviac postihnutým občanom a rodinám bude určená podpora,

- priemyselný a technologický potenciál budúceho rastu krajiny sa musí ochrániť a zväčšovať – vláda nebude „sponzorovať“ žiadateľov o záchranu svojich neefektívnych podnikov,

- základným postkrízovým rozvojom má byť domáci dopyt – treba znížiť ekonomickú závislosť od externých, tj. zahraničných zdrojov,

- dlhodobá priorita modernizácie krajiny – zmena modelu rastu ekonomiky založenej na rope a plyne a jeho prechod na

informačný,

- zamerať sa na zníženie administratívnych bariér pre podnikateľov pri výkone ich biznisu, čo je jednou z príčin korupcie,

- ekonomika by sa mala opierať o silný národný finančný systém – prijať všetky potrebné opatrenia na normalizáciu bankového, finančného a poisťovacieho systému,

- vláda a centrálna banka budú realizovať zodpovednú makroekonomickú politiku – t.j. stabilizovať a obnovovať dôveru

v rubeľ.

[12] Vláda vidí vznik colnej únie ako reálny už v roku 2010.

[13] Revised budget the key to Russian economy in global downturn. In: Russia Today, 06/04/09. http://russiatoday.ru/Business/2009-04-06/Revised_budget_the_key_to_Russian_economy_in_global_downturn.html

[14] Антикризис-2009. Кто против? In: Иитерфакс, Бизнес, 06/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1128745

[15] Top Russian businessmen critisize government's anti-crisis plan. In: Moscov News, 31/03/09. http://www.mosnews.com/money/2009/03/31/plan/

[16] Russian Government Alter Anti-Crisis Plan. In: The PBN Company, February 2009. www.pbnco.com/eng/files/Policy_Matters_February_2009.pdf

[1] BOGETIC, Zeljko. 2008. Russian Economic Report No. 17. In: The World Bank in Russia, November 2008. http://siteresources.worldbank.org/INTRUSSIANFEDERATION/Resources/rer17_eng.pdf
[2] DULEBA, Alexander. 2009. Vývin vnútornej politiky Ruska od rozpadu ZSSR (1991-2008). In: Cyklus prednášok z kurzu Východná Európa po rozpade Sovietskeho zväzu, Katedra politológie FiF UK v Bratislave, LS 2008/2009
[3] Duleba, Alexander. 2008. Ruská federácia pred prezidentskými voľbami 2008. Bratislava: Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
[4] HLUBINA, Pavol. 2009. Ruský ekonóm verí americkej ekonomike. In: Profit, Vol. 1326/08, 29/04/09.
[5] MEDVEDEV, Dmitrij. 2008. The Latest Video Message in Dmitry Medvedev´s Blog Deals with the Global Financial Crisis. In: Videoblog Dmitrija Medvedeva, 23/10/08. www.blog.kremlin.ru
[6] PM points to upped competitiveness and saved banks thanks to State. In: Russia Today, 06/04/09. http://russiatoday.ru/Business/2009-04-06/PM_points_to_upped_competitiveness_and_saved_banks_thanks_to_State.html
[7] PROCHÁDZKOVÁ, Petra. 2009. Putin: Západ je vinník, Rusko obeť. In: SME, 07/04/09. http://www.sme.sk/c/4382113/putin-zapad-je-vinnik-rusko-obet.html
[8] Revised budget the key to Russian economy in global downturn. In: Russia Today, 06/04/09. http://russiatoday.ru/Business/2009-04-06/Revised_budget_the_key_to_Russian_economy_in_global_downturn.html
[9] Russia - Economy, 2009. The World Factbook, 23/04/09. https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/rs.html
[10] Russia Inflation Rate (Consumer Prices). In: Index Mundi. http://indexmundi.com/russia/inflation_rate_(consumer_prices).html
[11] Russian Government Alter Anti-Crisis Plan. In: The PBN Company, February 2009. www.pbnco.com/eng/files/Policy_Matters_February_2009.pdf
[12] Top Russian businessmen critisize government's anti-crisis plan. In: Moscov News, 31/03/09. http://www.mosnews.com/money/2009/03/31/plan/
[13] Антикризис-2009. Кто против? In: Иитерфакс, Бизнес, 06/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1128745
[14] Апрельские тезисы Владимира Путина. In: Независимая газета, 07/04/09. http://www.ng.ru/economics/2009-04-07/1_tezisy.html
[15] Сергей Черняховский. 2009. Антикризисная стратегия: противоречие целей и методов. In: АПН, 07/04/09. http://www.apn.ru/publications/article21510.htm
[16] Нетреба, Петр Ъ. 2009. Антикризисный план обрел второе лицо. In: Коммерсантъ, No. 61 (4116), 07/04/09. http://kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=1151454&ThemesID=437
[17] ЧУВИЛЯЕВ, Пaвел - РУШАЙЛО, Пeтр. Две правды о кризисе-2. In: Журнал Деньги, № 13(718), 06/04/09. http://kommersant.ru/doc.aspx?DocsID=1142520&ThemesID=437
[18] Кризис в России: вымысел и реальность. In: Иитерфакс, Бизнес, 28/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1145043
[19] Медведев, Дмитрий. 2009. Мировой финансовый кризис и прогнозы для России. Меры по смягчению негативных тенденций на рынке труда. In: Видеоблог Дмитрия Медведева, 15/02/09. www.blog.kremlin.ru
[20] Программа антикризисных мер Правительства Российской Федерации на 2009 год. In: Правительство Российской Федерации. http://www.premier.gov.ru/anticrisis/
[21] Ренессанс-2010: надежда на рост ВВП. In: Иитерфакс, Бизнес, 20/03/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1111537
[22] Ядерная зима экономики. In: Иитерфакс, Бизнес, 03/04/09. http://www.ifx.ru/txt.asp?rbr=1501&id=1126473

Hodnotenie článku

Ohodnoťte článok počtom hviezdičiek. Čím viac hviezdičiek, tým viac bodov článok dostane.

3.0796
1
2
3
4
5

Aktuálne hodnotenie článku je 3.08.

Rusko pred kľúčovými voľbami 2011/12
Na jeseň tohto roku si budú občania Ruskej federácie vyberať nové zloženie poslancov do Dumy a na jar roku 2012 budú hlasovať za ďaľšieho prezidenta tejto krajiny. Ktorý z týchto politikov a jeho podporovateľov zohráva dominantné mocenské postavenie a bude určovať smerovanie ruskej domácej a zahraničnej politiky po týchto voľbách?

Spolu 61 hlasov

ostatné ankety

Fórum pre medzinárodnú politiku

Ani Rusko kríza neobišla

Hodnotenie článku

Diskusia k článku